Caedyrn a rozhodnutie (4)

6. února 2017 v 19:19 | Dreyonea |  Caedyrn
Caedyrn je večne nespokojná hlavná postava niekoľkých príbehov a má rád lesklé predmety.
Upozornenie: nevhodné výrazy, láska medzi dvomi mužmi, krv a násilie

Ležal na zemi, prach mu vchádzal do úst, pridúšal ho. Povedal Erikovi všetko, čo mohol. Vysvetlil mu čo sa stalo, ale nedúfal, že ho Varjag pochopí. Tak svet nefunguje. Draky, upíry, všetky podobné veci patria na jednu stranu a na druhej sú zase ľudia, tí, ktorí prebrali vládu. Svet patrí ľuďom a draky sú ich nepriatelia.

Caedyrn prestáva dýchať a čaká. Cíti ako tlak na jeho chrbte povoľuje. Zem je studená, chladná, po ohnisku, ktoré tam bolo len pred pár hodinami ostal len popol. Všetko čo mal rád zhorelo. Ostal popol. To je osud draka. Nepriateľ človeka.



Skôr som cítil ako videl Erikov meč. Moje slzy sa miešali s hlinou a cítil som ako sa mi lepí na tvár. Bol som tak unavený a čakal som. Nič iné mi neostávalo, čakať. Ako v tej pivnici, kde som visel na stene. Nemohol som sa hýbať, nemohol som nič robiť, len som pozoroval svet. Bola to pomsta boha za skutky môjho druhu. Nepriateľ.
Točí sa mi hlava a zovieram oči ešte pevnejšie. Cítim chladné ostrie čepele a bolesť na chrbte povoľuje. Takto to vyzerá? Smrť? Je smrť to jediné dobré, čo ma kedy v živote čaká? Kdesi cez clonu sa ku mne snaží dostať hlas, ale nevšímam si ho. Sústredím sa na tmu a chlad. Kam draci odchádzajú po smrti? Alebo len hnijeme v zemi? Uvažujem, či telo môjho brata je ešte stále na mieste spálenej dediny. Pokiaľ ho nerozobrali nejaké bytosti, musí tam byť. Nie sme veľmi dobrí na trávenie.

Raz som videl ako obor zahryzol do draka a kusy červeného mäsa a šupín mu ostali v ústach. Som si istý, že sa potom strašne dogrcal. Kto bol ten drak? Som si istý, že bol zelený, ale Goryij to určite nebol- toho zabili keď sa snažil chrániť svoje vajcia po tom ako nejaký dedinčania utopili jeho partnerku.

Caedyrn sa zhlboka nadýchne a chvíľu vykašliava zeminu, čo sa mu usádza na jazyku. Začínajú sa ozývať jeho kolená, pichľavá bolesť mu vystreľuje do lýtok a má silnú potrebu pohnúť sa. Hlas sa znova opakuje, volá jeho meno. Možno to je jeho rodina, volajú ho k sebe.

Keď otvoril oči, nebol mŕtvy. Jeho mihalnice sa takmer dotýkali čepele zabodnutej zo zeme, jeho prudké výdychy na nej vytvárali rýchlo miznúcu hmlu.

-Caedyrn.-

-Hm?-

-Vstávaj z tej zeme.-

-Prečo?-

-Tak tam ostaň. Aj tak sa dnes už ďaleko nedostaneme, môžeme tu rovno ostať. Idem za tvojím priateľom Dragomirom a mníchom, lebo ostali hneď za potokom v kríkoch a pozorujú nás. Potom pôjdem niečo chytiť, nepobite sa kým budem preč,- Vysvetlil Erik zničeným hlasom a Caedyrn zachytil vzďaľujúci sa zvuk jeho čižiem.

-Máš šťastie drak, ja by som ťa hneď zabil,- zafŕkal Pferd a rozhrnul Caedyrnove vlasy.

-No, ešteže kone nerozhodujú, však? Zdá sa, že ešte chvíľu spolu pobudneme. Heh, heh, heh.-
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama