Skyrim denník 2- Dve nové duše

15. července 2016 v 14:18 | Dreyonea |  Skyrim denník

Upozornenie: the Elder scrolls V- Skyrim patrí Bethesde, toto je príbeh jednej z mojich postáv, niektoré postavy patri k módu Interesting npcs (best mod ever), je to Skyrim poviedka takže tam bude veľa krvi, násilia, narážky na sex, nevhodný jazyk, Thalmor....


Arrinath sa zobudil na to, že má vlhkú ruku. Pamätal si, že keď prišiel bol tak unavený, že sa zvalil do provizórnej postele tak ako bol. Topánky, rukavice, čierna róba. Ako mohol mať vlhkú ru-.
Muž vystrelil z postele a pritlačil sa k obnaženému kameňu, ktorý sa tváril ako stena.

-Čo chceš? Kto si? Ako si sa sem dostal?-

Votrelec vyvalil oči a ďalej žul drahú thalmorskú rukavicu.

Arrinath sa veľmi opatrne natiahol po katanu opretú o múr a výhražne ju namieril na nepriateľa. Hnedé oči sa zase raz odtrhli od rukavice avšak bola ochranársky prišpendlená k zemi labou. Pes naklonil hlavu, jedno ucho sa mu sklopilo a vyplazil dlhý ružový jazyk. Arrinath bodol do vzduchu aby zdôraznil, že sa bude brániť. Pes mu odpovedal šťastným šteknutím a začal dychčať. Sliny, ktoré mal Arrinath aj na ruke, psovi stekali z pyskov a vôbec, zviera vyzeralo nesmierne spokojne. Pes znova zaštekal, ale tentoraz sa aj postavil a začal poskakovať. Huňatý chvost sa kmital ako splašený.

-Čo odo mňa chceš?-


Zviera sa zvrtlo na mieste, poskočilo a potom ňufákom vyhodilo rukavicu (alebo to, čo z nej ostalo) do vzduchu. Zdravým okom Arrinath pozoroval ako mu dopadá k nohám, keď si uvedomil, že to len môže byť rozptýlenie a beštia čaká kým poľaví pozornosť aby mu mohla skočiť po krku. Pes veselo zaštekal a skočil na rukavicu.

-Nechaj si ju.-

Arrinath zjedol opečenú rybu, poctivo chytenú v rieke a po celý čas ignoroval obrovské hnedé oči plné lásky a hravosti, ktoré ho pozorovali. Potreboval vyraziť čo najskôr ak nechcel nocovať v skyrimskej divočine. Preto si rýchlo pobral svojich pár vecí, nepoškodenú rukavicu si zastrčil za opasok, nikdy neviete kedy budete potrebovať kus látky na viac. Zišiel po kamenných schodoch, cítiac srdcervúci pohľad na chrbte.

Zhlboka sa nadýchol a vyšiel z veže, pripravený na pochod avšak v tú chvíľu bez varovania na neho vyrazil Khajiit v obtiahnutom červeno-čiernom oblečení. Arrinath nestihol vytiahnuť meč, keď Khajiit s dvoma dýkami vyskočil, že ho zabije. Vysoký elf rýchlo ustúpil, vyhnúc sa tak prvotnému úderu, ktorý mohol byť smrteľný. Zvrtol sa a konečne sa mu podarilo vytiahnuť zbraň, no medzitým sa situácia zmenila. Vrah vykríkol a jeho oslabnutá ruka pustila dýku. Pes zavrčal a prekvapivou silou Khajiita strhol na zem a zahryzol sa mu do chlpatého krku. Keď sa Arrinath pohol, zviera okamžite ukončilo akékoľvek agresívne chovanie, stiahlo jednu rukavicu a hrdo sa posadilo vedľa svojej obete, kus červenej látky mu visel z papule.

*
* *

-Toto je Bob. Ak máš nejaké rukavice tak ti odporúčam ich schovať.-

Altmer, ktorý sa mu predstavil ako Rumarin si prezrel psa a nervózne sa usmial, čo Arrinath pokladal za vyjadrenie kladných pocitov k psovi.

Vo Windhelme ho odmietli odviezť, tak namrzene vtrhol do mesta, kde ho čakali nenávistné pohľady rasistických obyvateľov Windhelmu. Cestou k hostinci jednému z nich zobral mešec aby si mal za čo zaplatiť teplú posteľ a večeru. Keď sa Nord dozvedel, že mu chýba jeho zlatý majetok, Arrinath už bol na ceste z mesta, vyspaný a najedený. Ach, tá nordská pohostinnosť, nechápal prečo sa všetci sťažujú. Práve tam, východne od prastarého mesta stretol toho najdivnejšieho Vysokého elfa akého kedy videl a to videl svoju rodinu.
-Ak potrebuješ spoločnosť, moja cena je 100 septimov.-
-Eh?-
-Muži, ženy, zvieratá... nie billie. Ak si billie tak si musíš priplatiť.-
"Čo do Oblivionu je bilí?" Arrinath vyjavene pozoroval Altmera ako rozpráva. Mal jemný veselý hlas a na tvári mu hral úsmev, napriek tomu si Arrinath nebol úplne istý či vtipkuje alebo to myslí vážne. Tak či onak, 100 septimov nie je veľa.
-Som dobrodruh. Zvyčajne cestujem sám lebo ma nikto nemôže vystáť, ale ak by si chcel niekoho na cestu...-
-No, ja... Eeee... Ak ideš smerom na Solitude môžeme ísť spolu.-
Rumarin vyčaroval široký úsmev, ktorý mu hneď zmizol keď zbadal prichádzajúceho psa.
-Toto je Bob. Ak máš nejaké rukavice tak ti odporúčam ich schovať.--

Za normálnych okolností Arrinath vyzeral desivo. Na jeho tvári sa vytvárali zvláštne tiene, jazvy ich ešte zvýrazňovali. Jedno jeho oko nevidelo a to druhé, oranžové ako slnko nad horizontom, večne vyzeralo, že je prižmúrené a prísne stisnuté pery ukryté medzi fúzmi akoby súdili každého na koho sa zdravé oko pozeralo. Thalmorská uniforma mu tiež nepridávala na sympatickosti, len trochu rušila jeho inak žobrácky vzhľad. A tu stál Rumarin, usmieval sa ako mesiačik na hnoji a zo všetkých bytostí na celo Tamrieli si vybral tohto elfa za spoločníka.

-Tak, kam ideme?- zašvitoril, držiac sa ľavej strany Arrinatha, zatiaľ čo Bob klusal po jeho pravici.

-Dobre. V čom je háčik? Si vlkodlak? Alebo špión? Poslala ťa Elenwen aby si ma kontroloval? Alebo si len obecný blázon?-
Rumarin nadvihol obočie, až mu zmizlo pod modrou kapucňou, ale netváril sa urazene.

-Mám sa odpojiť? Ja ťa nechcem nútiť aby sme išli spolu. Len som chcel zažiť nejaké dobrodružstvo, najlepšie keď tú krvavú časť dobrodružstva bude zažívať nejaký môj spoločník s veľkým mečom.-

Arrinath počítal. Pokiaľ by sa Rumarin o niečo pokúsil tak Bob bude rýchlejší. A prinajhoršom, ten muž vyzeral, že by ho porazil mierny vánok, lenže z mágskej róby bolo cítiť očarovanie a pri mágoch jeden nikdy nevedel, aké kúzlo vytiahnu z rukáva.

-Tak poď,- Altmer mávol rukou na druhého elfa, ktorý sa zase rozžiaril.

-V tom prípade, môj neviditeľný magický meč je tvoj.-


Arrinath pár krát zažmurkal, ale Rumarinov prísľub nekomentoval. Čakala ich ešte dlhá cesta.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama