Skyrim denník 1- Thalmor povinnosti

10. července 2016 v 11:46 | Dreyonea |  Skyrim denník

Arrinath Yarilin je Altmer, ktorý sa po rokoch prežitých v Cyrodiil dostáva do zasneženej časti ríše, do provincie zvanej Skyrim. Čakal že stretne obrov, že bude utekať pred mamutmi, že ho budú prepadávať na tých najzákernejších miestach, ale to čo sa mu stalo nečakal.

Upozornenie: the Elder scrolls V- Skyrim patrí Bethesde, toto je príbeh jednej z mojich postáv, niektoré postavy patri k módu Interesting npcs (best mod ever), je to Skyrim poviedka takže tam bude veľa krvi, násilia, narážky na sex, nevhodný jazyk, Thalmor....

Arrinath sa zhlboka nadýchol a okamžite to oľutoval. Príroda v južnejších častiach Skyrimu bola prívetivejšia teplomilným osobám, nebol to však Cyrodiil, i keď momentálna vôňa pripomínala niektoré ľudnatejšie mestá. Znova do seba nasal vzduch, tentoraz opatrne a chytil si spodný lem róby aby sa nezachytával o bodliaky a aby sa vyhol zašpineniu. Naposledy ho Elenwen zvozila za to, že mal špinavú róbu a keď si niekto tenký a starý ako Elenwen dovolí zvoziť obrovského, zjazveného muža s povesťou horšou ako akýkoľvek Nord, je lepšie vyhýbať sa ďalším problémom. Elenwen ho desila.


Zhoršujúci sa zápach predzvestoval zvláštnymi znakmi pomaľované kravy a o kúsok ďalej obrovské ohnisko s dvoma obrami. Vysoký Altmer sa ešte viac prikrčil a rozhodol sa vybrať pomedzi stromy po vyvýšenine severne od tábora obrov. Jeho úlohou bolo preskúmať Talosovu svätyňu východne od Crudlecrush rock. Arrinath nebol vôbec nenápadný, práve naopak, bol to nezáujem obrov samotných, čo ho zachraňoval pred masívnymi bakuľami, dolámanými kosťami a podobnými vecami asociovanými so stretnutím s obrom.

Po pár krokoch sa za skalou vynorilo jazero so sochou bojovníka na náprotivom brehu. Z Altmera sa vydral povzdych, preskúmal okolie a rozhodol sa pokračovať po skaliskách a zliezť pri svätyni. Bol to skvelý nápad až dokým sa nedíval priamo dole na sochu. Kameň bol pokrytý machom a s určitou zlomyseľnosťou mu sťažoval pohyb. Pri soche bolo niekoľko ľudí a Vysoký elf v thalmorskej róbe im vôbec neprekážal, dokonca im ani nestál za pohľad. Dotyčný elf zvraštil obočie a s tichými nadávkami sa začal púšťať dole, nohami naslepo hľadajúc výčnelky v skale. Posledný meter zoskočil, ešte stále s pokrčenými kolenami sa otočil na mieste, tak, že jeho tvár bola v bezprostrednej blízkosti Talosovho pozadia.

-Dobrý deň,- vykročil Nordom v ústrety, len aby zase raz bol ignorovaný.

Napriek krivému pohľadu a thalmorskej uniforme, Arrinath nevyzeral ako dôstojník Thalmoru. Skôr pripomínal zbojníka, ktorý zabil člena tejto altmerskej organizácie a zobral mu oblečenie. Bol vysoký, dokonca aj na Altmera a i keď bol chudý a nezvyčajne bledý, nepôsobil chorľavo, práve naopak. Čo na ňom nevyzeralo vznešene ako sa na Vysokého elfa patrí, bola jeho tvár. Arrinath nikdy nebol považovaný za krásavca a jeho zjazvená pravá polovica tváre mu nepomáhala. Jeho pravé ucho bolo roztrhané, oko potiahnuté mliečnou bielobou slepoty, pavučina jaziev sa tiahla od obočia a mizla v hustej hnedej brade. Ondolemar mu pri príchode do Skyrimu dal elegantnú čiernu šatku, nech si aspoň zakryje to slepé oko, ktoré Ondolemara zjavne znervózňovalo. Kus látky teraz vyzeral ako handra a i keď ho Arrinath nikdy nepoužil na zakrytie oka, či jaziev, nosil ho uviazaný okolo čela aby mu pot nestekal do očí.

-Em,- snažil sa nadviazať konverzáciu.

"Preskúmaj Talosovu svätyňu východne od Crudlecrush rock," povedali mu. Ale čo tam mal skúmať? Socha bola stará a potrebovala by údržbu a meč so štítom položené pri jej nohách ako obeta boli tiež nepoužiteľné. Mohutní ľudia mu naďalej nevenovali pozornosť, či boli tak zabraní do prosieb k ich bohovi alebo ho jednoducho nepovažovali za hrozbu, to nevedel. Hryzol sa do nezjazvenej časti pery a uvažoval. Arrinath nebol skutočný Thalmor. Išiel do Akadémie na naliehanie otca, čo vedeli všetci a so skutočnými úlohami pre dôstojníkov Thalmoru ho neotravovali. On sa na oplátku vyhýbal problémom- správnejšie povedané, vyhýbal sa prichyteniu pri problémoch. S najnovším výmyslom Aldmeri Dominion bol poslaný do "hniezda spurných Nordov" -Skyrimu, kde mal pomáhať svojím "bratom" odstraňovať kult Talosa.

V tom ho z myšlienok vytrhol pohyb. Jeden z Nordov, masívny muž v sedliackej košeli, sa postavil z pokľaku a obzrel si elfa. Urobil zvuk podobný "humpf" a pokynul kľačiacej žene sa odchod.

-Č-čo?-

Povedať pravdu, s obyvateľmi zamrznutého Skyrimu nemal mnoho skúseností. Jednému cestou k svätyni ukradol z vrecka pár drobných aby ich minul v krčme, ktorú videl neďaleko, inak s nimi nemal nijaký kontakt. Bolo mu povedané, že sú hlúpi, primitívni a spomalení. Možno si títo sedliaci neuvedomili, že je Thalmor. A možno len nerobil správne svoju prácu. Vzdychol a vytiahol mapu. Keby sa teraz otočil a vrátil k tej veži, kde sa ho nejaký idiot snažil presvedčiť, že musí platiť mýto za používanie cesty, mohol by tam prespať a ráno sa vybrať k Windhelmu. Do večera nasledujúceho dňa by tam mohol byť a odtiaľ si zobrať koč do Solitudu a nahlásiť Elenwen, že pri svätyni sa nič divné nedialo. Boli tam dvaja Nordi, čo sa modlili, od toho sú predsa svätyne, takže nič zvláštne. Posledný krát sa pozrel na bojovníka, na vyobrazenie zbožšteného človeka, legendárneho muža, drakorodeného, zjednotiteľa Tamrielu etc.


Tiene už boli dlhé, naťahovali sa preč od oranžového slnka, ktoré pomaly mizlo medzi horami. Mŕtvoly banditov boli na tých istých miestach, kde ich nechal. Jeden muž hneď pri vchode do strážnej veže, ďalší dvaja ležali rozplesknutí na brehu rieky, pretože ich zhodil z mostu vysoko nad nimi. Posledný bol prehodený cez múr na vrchu druhej strážnej veže, ku ktorej viedol most. Vodca zločincov nemal hlavu, tá sa skotúľala dole a zmizla vo vode.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama