Caedyrn a sľub (2)

13. července 2016 v 13:36 | Dreyonea |  Caedyrn
Upozornenie: nevhodné výrazy, láska medzi dvomi mužmi, krv a násilie

Slnko už zapadalo a bezvládny Caedyrn túžil zosadnúť z toho natriasajúceho sa zvieraťa.

-Na noc sa utáboríme. V tomto bohmi zabudnutom kraji nie je nič iné len stromy a močiare.-

-A skaly,- dodal unavený Caedyrn potichu.

Varjag urobil oheň a odbehol do lesa aby niečo ulovil na večeru, čo netrvalo dlho- vrátil sa s mŕtvolkami ledabolo prehodenými cez široké plece.


-Som ti dlžný,- Caedyrn mal v očiach slzy šťastia. Skrehnutými prstami si pridŕžal pečeného zajaca pri ústach a pozoroval Erikove modré oči zafixované na oheň. -Nemám nič, čím by som sa ti mohol odmeniť.-

-Nechcem nič. Nemohol som ťa tam nechať; do konca života by ma to mátalo. Ešte k tomu, pomohol si mi von.-

Tým rozhovor skončil a mlčali aj na druhý deň. Caedyrn bol zničený, byť človek už dávno by umrel, on sa však držal, nevedno prečo. Nemal cieľ a minulosť opustil. Jediné čo teraz mal bola tupá bolesť v celom tele a vysoký, svetlovlasý Severan. A spomienky na stony, na smrť.

-Oproti nám idú traja jazdci,- ozval sa Caedyrn, ktorý sedel za Erikom a mal podozrenie, že ho ten kôň nenávidí. Ráno už dokázal urobiť pár krokov, tak ho pri jazde Severan presunul dozadu aby ho nemal len tak preveseného medzi sebou a krkom koňa.

-Myslíš, že sú to nepriatelia?-

-To záleží... Nechaj ich pozdraviť prvých a ak im nebudeš rozumieť, tak nechaj hovoriť mňa.-

Caedyrn natiahol krk a zažmúral aby rozoznal škvrny na druhom konci cesty. Hnedé róby, knihy, kríže.

-Čo si myslíš o veriacich?-

-Pokiaľ sa ma nesnažia obrátiť na ich vieru, tak mi nevadia,- znela chladná odpoveď.

-V tom prípade pri nich nezastavuj.-

-Musíme sa opýtať na najbližšiu osadu,- zaznelo od Erika, zatiaľ čo sa otáčal aby skontroloval mrviaceho sa spolujazdca.

-Och, pre všetky lesklé kamienky na tomto svete.-

Zastavili, stretli sa, porozprávali sa a nakoniec sa rozlúčili. Dvojica sa znova ponorila do ticha.

-Vieš... už môžem chodiť, stačí ak ma tu niekde vysadíš a ja si poradím.-

Erik nad tým naozaj uvažoval. Mal svoje plány a Caedyrn bol ten posledný, kto by mu ich chcel skrížiť.

-Stočíme to na východ a skôr či neskôr nejaké obydlie nájdeme,- rozhodol Severan nakoniec.

Prechádzali dni, Caedyrn začal naberať zdravšiu váhu a Erikov kôň bol z ich nosenia čoraz unavenejší.

-Pozri,- Caedyrn nahnevane zosadol, -ďakujem. Išiel si so mnou až sem, ale teraz som v poriadku. Som zvyknutý prežívať sám. Viem, že som ti na príťaž, spomaľujem ťa. Idem. Nech ti bohovia osvetľujú tvoju cestu alebo ako to hovoríte.-

-Vyzeráš ako mŕtvola.-

-Ja som bledý stále, za to nemôžem.-

-Sľúbil...-

-Kašli na to. Tento kraj je prázdna diera. Viem to, pre to tu žijem. Choď za nosom, za svojím cieľom a zabudni, že si mi sľúbil, že ma vysadíš v nejakej osade. Aj tak by som odtiaľ hneď odišiel.-
Caedyrn urobil rozhodný krok od jazdca so svojím koňom.

-Nechoď.-

Caedyrn sa v mysli prefackal a ešte aj nakopol aby mu nebolo ľúto. Kdesi hlboko dúfal, že to Erik povie, chcel počuť, že ho chce pri sebe. Ale nemohol. Nesmel. Rýchlo potriasol hlavou a ignoroval tichý dopad ťažkých čižiem na zem, za svojím chrbtom.

-Caedyrn...-

Cítil ako sa k nemu natiahla silná ruka Severana. Zvrtol sa na mieste.

-Budeš toho ľutovať.-

Varjag sa usmial, -Keď máš toľko života v sebe, môžeme ísť pešo. Pferd len bude rád.-

-To teda bude, pozri ho, bastarda, neznáša ma.-

Kôň zastrihal ušami, ale rovnako ako jeho pán na to nič nepovedal. A to bola ďalšia vec na tej beštii. Caedyrn nikdy nevylučoval možnosť, že zvieratá nie sú vždy tým, čím sa zdajú byť. Už nejakú dobu kopytníka pozorne sledoval a čakal, kedy ho prichytí pri čine. Pri akom, to nevedel, ale bol si istý, že...

-Ty ho naozaj necháš ísť s nami?-

Malý muž vykríkol. Zvuk, ktorý vydal, pripomínal pišťanie dievčaťa a popri tom v ňom bol primiešaný úprimný des dospelého chlapa. Odskočil čo najďalej a zdvihol ruky v obrannom geste. Pferd potriasol hlavou a ohrnul pysky v nepeknom konskom úškrne.

-Caedyrn, toto je Pferd, čarovný kôň. Pferd buď slušný.-

Nemal by byť prekvapený a nemal sa pripraviť o ten kúsok dôstojnosti, čo si znova poamly vybudovával. Mal čakať, že tá obluda v tvare koňa prehovorí. Práve on mal byť ten posledný prekvapený a už vôbec by nemal hovoriaceho koňa odsudzovať. Kone, síce odporné ako nič na svete, nežrali malé deti, nepálili usadlosti a už vôbec nezvyšovali dane.

-Je to Satanov výtvor! Ten by sa ani v Smorodine neutopil, ani v Niflheime by ho nechceli, z Tartaru by ho vyhodili!- Caedyrn sa nadýchol aby pokračoval, ale miesto toho sa rozkašľal.

Erik so smiechom položil ruku na priateľovo plece: -Ja sa len čudujem, že ťa bohovia nechávajú na žive.-


Caedyrn sa chcel zatváriť urazene, no kútiky úst sa mu mimovoľne zdvihli do úsmevu. Na bohov kašľal, ale po toľkých rokoch bol chcený ako osoba. Jeho prítomnosť bola vyžiadaná a on si nemohol pomôcť len sa hlúpo usmieval.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Vikina Vikina | Web | 13. července 2016 v 13:58 | Reagovat

Zaujímavé :-) pekný blog :-

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama