Caedyrn a neznámy Severan (1)

8. července 2016 v 14:00 | Dreyonea |  Caedyrn
Caedyrn je večne nespokojná hlavná postava niekoľkých príbehov a má rád lesklé predmety.
Upozornenie: nevhodné výrazy, láska medzi dvomi mužmi, krv a násilie

Caedyrn už dávno stratil pojem o čase. V podzemí nevidel slnko, ani mesiac, neustále vlhko a zimu neovplyvnilo žiadne ročné obdobie. Visel na kamennej stene roztiahnutý ako nejaký gobelín alebo trofej, čím tak trochu aj bol. So zatvorenými očami prečkával večnosť, avšak nespal. Zmučené stony z neďalekej cely, rovnako ako hlad, mu to nedovoľovali. Zo začiatku sa snažil zhovárať s väzňami, ale rýchlo si uvedomil, že zničeným mužom nie je do reči.
Menili sa dni, menili sa roky, menila sa jeho nepríjemná spoločnosť. Znova prišiel ten čas, kedy domáce panie vyniesli mŕtvolu von a do kobky hodili ďalšieho chudáka. Tak ako každý mal na krku dve červené ranky a v tvári bol pobledlý. Bol to jeho prvý deň; ešte stále mal všetky svoje plavé vlasy, hladké líca, jeho kosti boli obalené mocnými svalmi a jeho koža bola ružová a pružná. Vtom muž prudko otvoril oči, čo uchytilo Caedyrnovu pozornosť. Ani poriadne nestihol zaostriť v tme a už sa neznámy staval na nohy. Nahmatal mreže pred sebou a začal nimi zlostne triasť.


-To ti nepomôže,- ozval sa Caedyrn chrapľavo.
Blondiak sa zvrtol na mieste a hľadal zdroj hlasu, nič však nevidel, čo ho ešte viac podráždilo. Po chvíli vykríkol odpoveď v jazyku Severanov. Caedyrn ani neveril, ale začala v ňom klíčiť nádej. Silný Varjag by sa dokázal dostať von a prebojovať sa cez nadržané upírky, ktoré to tu vlastnili.

-Počúvaj ma na chvíľu,- zavrčal nórčinou s prízvukom.
Viking sa upokojil, zdalo sa, že už zistil odkiaľ hlas ide a nepovažoval ho za nebezpečenstvo.

-Dá sa odtiaľ dostať, len... len rob čo ti hovorím... Chyť mreže... Výborne... Teraz prejdi o tri tyče doľava.. nie, nie... tak doprava. Skvelé... Cítiš to? Tá jedna je uvoľnená..., keď sa budeš snažiť možno ju dostatočne- Dobre, ide to aj tak.-
Rozprávanie ho bolelo, robil časté prestávky aby sa pokúsil si odkašľať alebo aby aspoň dal oddych suchým, popraskaným perám, ale keď videl ako blondiak ohol železné tyče, hlas sa mu zasekol v hrdle a ďalej už nešiel. Silák sa predral von a ponaťahoval sa.

-Napr... naľavo,- zasýpal Caedyrn po chvíli.
Muž slepo prešiel pár krokov a natiahnutou rukou zachytil Caedyrnove rameno, hneď našiel okovy, akoby boli zo stebla trávy, roztrhol ich. Možno už aj boli rokmi celé zhrdzavené a možno ten muž nebol niekto obyčajný. Caedyrn sa zviezol bezvládne na zem.

-Moje meno je Erik,- povedal Severan, ale ďalej nepokračoval. Caedyrn čakal zoznam mien, otcov a synov, ktorý by končil nejakým božstvom, no počiatočné prekvapenie ustúpilo túžbe dostať sa von.

- Cagwrtfaéldúbhteyrn... V mysli si hovorím Caedyrn.-
Či už cudzinca prekvapil alebo nie, nedal to najavo. Vzal spoluväzňovo krehké telo a vyhodil si ho na plece.

-Kadiaľ?-

-Čelom vzad a rovno... Nepotkni sa o nič. Hore idú strmé schody, ale poz- Au!, je to úzke... Chvíľu budeš musieť šliapať a tam hore čakajú tie prekliate ženské.... Nepočúvaj ich a nepozeraj im do očí... Očarujú... ťa.-

-To už som zistil. Nájdem svoj meč a poodsekávam im tie ich krvsajúce hlavy.-

Do Caedyrna sa začal vracať cit, čo vzápätí ľutoval. Stuhnuté, odkrvené ruky ho boleli ako nikdy predtým a nohy mu brneli. Akoby to nestačilo, dlho potláčaný hlad mu zvieral vnútornosti, zatiaľ čo hlava mu išla vybuchnúť. A zvyšok jednoducho bolel. Nemal dostatok sily na aby lokalizoval každý jeden typ bolesti, čo ním prechádzala.

-Vidím svetlo,- ozval sa hlas nosiča.

-Naozaj?.. Ja.. ja som svetlo nevidel už roky.-

-Ako dlho si tam bol?-
Napriek námahe Erik dýchal plynulo a jeho horúce telo sa vôbec nepotilo. Bol to mocný muž s jasným cieľom. A určite s veľkým čarovným mečom, ktorým usekával šarkanom hlavy.

-Dlho.-
V tú chvíľu ho oslepilo svetlo. Vchod do žaláru bol na otvorenom priestranstve neďaleko pevnosti obývanej neživými.

-Položím ťa sem. Zoberiem si meč a zničím tie potvory. Potom sa vrátim, máš moje slovo.-
Varjag zmizol a Cadeyrn bol zase raz na holej, studenej skale. V diaľke sa črtali stromy a za ním bola hora, medzitým len štrkové nič. Keď si zvykol na slnko a bolesť, začal si užívať mierny vánok na jeho obnaženej hrudi, či strhanej tvári.


-To bolo rýchle.-

-Stavali sa mi do radu na smrť. Dokážeš chodiť?-

-Nie.-

Erik si povzdychol. Nepotreboval príťaž, to bolo nad slnko jasnejšie, ale ani nemohol polomŕtveho chlapa nechať len tak napospas bohom. Znova vzdychol a zdvihol bývalého spoluväzňa.

-Ak ho nejaká zloba nedostala, neďaleko by mal byť uviazaný môj kôň. Dostanem ťa do najbližšej osady, kde sa o teba postarajú. Tam sa naše cesty rozdelia.-

Severan počas cesty chytil farbu do líc, z dúpäťa upírok si odniesol nejaké zlato a znova získal svoj majetok- špinavý modrý plášť, šupinatú zbroj, kvalitné čižmy a, samozrejme: dlhý, krásny meč.

Caedyrn mal mnoho otázok. Prečo bol Severan tak ďaleko od domova, kde mal bradu a prečo sa predstavil len ako Erik? Určite to bol šľachtic, od sedliaka mal ďaleko. Už len jeho ruky a postoj o ňom pár vecí prezrádzali. Caedyrn mlčal. Jeho otázky by len vyvolali ďalšie zo strany blondiaka. Naozaj nechcel hovoriť o tom kto je, prečo bol zavesený na stene a ako mohol vidieť v tme. Otázky, hlavne ich odpovede, sú nebezpečné.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Simona Gray Simona Gray | Web | 8. července 2016 v 20:14 | Reagovat

A little vulnerable ginger man who gets all the pain :3

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama